Novinky na urbar.sk
27.03.2019

Krátka informácia zo zhromaždenia členov

V sobotu 23.3.2019 sa v Kultúrnom dome vo Vavrišove uskutočnilo rokovanie zhromaždenia členov Urbárskeho spolku vo Vavrišove.viac informácií

11.03.2019

Informácia o konaní výborovej schôdze

Dňa 13.3.2019 o 15.00 sa v priestoroch Urbárskeho domu uskutoční rokovanie výboru nášho spoločenstva.

25.02.2019

Oznámenie o konaní Zhromaždenia členov pozemkového spoločentsva

V zmysle zákona 97/2013, §14 zvoláva výbor Urbárskeho spolku vo Vavrišove pozemkového spoločenstva Vavrišovo riadne Zhromaždenie členov spolku na deň 23.3.2019 o 11.30 v Kultúrnom dome vo Vavrišove.viac informácií

15.02.2019

Informácia o konaní výborovej schôdze

Dňa 18.2.2019 o 14.00 hod. sa v priestoroch Urbárskeho domu uskutoční rokovanie výboru Urbárskeho spolku.

22.01.2019

Konanie výborovej schôdze

Dňa 24.1.2019 o 14.00 sa v priestoroch Urbárskeho domu uskutoční rokovanie výboru Urbárskeho spolku.

Staršie novinky

A ešte o históri

Pod pojmom urbár /z latin. Urbárium – mestská pozemková kniha/ sa rozumelo spísanie pozemkového majetku a povinnosti poddaných medzi zemepánom a osobami nachádzajúcimi sa v poddanskej závislosti /poddaní, urbárnici/. Dohoda okrem iných podmienok obsahovala prenájom pozemkov poddaným za naturálnu a finančnú odmenu.

Urbárska pôda bola v období feudalizmu hlavnou kategóriou poľnohospodárskej pôdy. Na rozdiel od kuriálnej pôdy bola zaťažená daňami. Patrili k nej vnútorné /intravilán/ a vonkajšie /extravilán/ pozemky obce, ktoré pozostávali z ornej pôdy a lúk. V rámci jednotlivých obcí sa pôda delila na urbárske usadlosti a ich zlomky.

Zákonný článok číslo IX z revolučného roku 1848 a urbársky patent vydaný viedenskou vládou 3. marca 1853 zrušili dedovizeň a urbársky pomer. V rámci Uhorska boli vydané súčasne dva patenty. Prvý podrobne vydeľoval kategórie pôdy v rukách roľníkov ktorej sa priznával urbársky charakter a za akých podmienok sa mala stať súkromným majetkom. Ustanovil podmienky vydeľovania urbárskych lesov zo zemepanských majetkov. Roľníkom boli väčšinou prideľované menej kvalitné lesy, ktorých stav sa navyše zhoršoval, nakoľko vzniknuté spoločenstvá neboli za daných okolností schopné zabezpečiť dodržiavanie rôznych zákonov a predpisov o hospodárení v lesoch. Ďalšími pozemkovými reformami sa rozloha urbárskych lesov zvyšovala a v roku 1954 mali na Slovensku výmeru 418 tisíc hektárov.

V pamätný deň 15.3.1848 bolo Uhorským snemom vyhlásené zrušenie poddanstva. Toto spôsobilo veľkú radosť i obyvateľom okolitých dedín. V dobe poddanstva obyvatelia Vavrišova patrili k panstvu zemanov Pottornayi, ktorí patrili medzi najkrutejších zemepánov. V tejto historickej dobe sa vedenia obce ujali schopní muži. Urbárske grunty a poľnohospodárska pôda prešla do vlastníctva obyvateľov a to cca 1000 ha ornej, lúčnej a lesnej pôdy. Väčšina kvalitnej ornej pôdy, lúk a lesov ostala vo vlastníctve pánov.

Pretože výmera, ktorá bola daná sedliakom z Vavrišova bola pomerne malá a nestačila uživiť obyvateľov, preto začalo odkupovanie ďalšej pôdy od pánov. V roku 1859 prebieha súpis /majetku/ gruntov a na to ihneď štátna správa vyrubuje dane. Delením pôdy došlo k jej rozdrobeniu. V roku 1771 bolo zapísané 60 sedliackych rodín, neskôr to už bolo 140 rodín. Spôsob obživy obyvateľov bol ťažký a preto chlapi z Vavrišova sa dali na murárčinu. Mimo sezónu chodili pracovať do Budapešti.

Z domácich príjmov a z murárčiny odkupujú od pánov ďalšie časti lesa. V roku 1872 si založili knihu s nápisom PROTOKOL HORY. Do knihy sa zapisovali majitelia odkúpenej hory a všetky príjmy a výdavky. V roku 1875 od Axelmovcov zo Svätého Jána odkupujú Horný grunt a drevo – jedná sa o Krivošku, Kamenô, Kamenô spodok, Maselná, Hole a Ostredok za 1000 fl /florinov/. V roku 1876 odkupujú od Svätojanských Janošových následníkov ďalšiu časť Krivošky za 300 fl. Do odkúpy sa pripájajú ďalší a ďalší obyvatelia. Každý urbársky majiteľ má vstup do hory povolený podľa výšky svojho podielu na spoločnej odkúpe.

Už tento majetok znamenal pre obyvateľov obce určitý sociálny rozvoj ako poľnohospodárskej výroby – rozvoj pasenia dobytka. Zakladá sa pasienkové spoločenstvo budujú sa ubytovacie priestory pre pastierov a maštale pre plemenných býkov.

V roku 1899 pre rozšírenie pasienok kupujú vo Svätojánskej doline od Šándora Jána a Amálie Szentivanyi za 100.000 fl. Lesnú a pasienkovú pôdu na ktorú si vypožičiavajú 50.000 fl. v banke v Budapešti. Zároveň kupujú v Podtúrni kašieľ a roľnícku uadlosť. Pretože Svätojanska dolina bola odľahlá, tieto plochy predávajú grófovi Gemerskému za 140.000 zl. a hneď v roku 1905 kupujú od Mikuláša Pottornaiho v Jamnickej doline Predné vrchy, Pod Úbočou, časť Gabajky a Lejšiny za sumu 250.000 fl. Po dokúpení ďalšieho majetku tento tvorí dodnes súčasný lesný a pasienkový majetok Urbárskeho spolku vo Vavrišove.

Urbársky spolok od jeho vzniku až do obdobia druhej svetovej vojny viedli schopní občania Vavrišova. Spolok znamenal aj rozvoj obce ako celku. Urbár sa podieľal na výstavbe evanjelického kostola v roku 1882-1886, na stavbu dal všetko drevo.

V roku 1901 vyhorela obec Vavrišovo, na obnovu – na krovy rodinných domov dal drevo Urbár.

V roku 1921 sa postavila budova pastiereň a maštale pre plemenné býky.

V roku 1925 venoval Urbár 1.000,. korún na založenie hasičského zboru.

V roku 1929 dokupuje Urbár 2 zvony do veže kostola. Urbársky spolok sa podieľa na výstavbe obecného domu, zakupuje na danú dobu modernú a výkonnú mláťačku obilia Hoffner a ďalšiu drobnú mechanizáciu.

Urbársky spolok naplňoval predsavzatia úspešného muža a priekopníka Urbárskeho spolku Mateja Šramu /1872/, ktorý cieľavedome presviedčal občanov, že založenie spolku Urbára dedina získa svoje základné bohatstvo a zvlášť úplnú sebestačnosť. Budeme mať svoje vlastné pasienky, zväčšené plochy lúk a vlastné lesy z ktorých poplynie pre občanov v budúcnosti primerané bohatstvo.

Toto sa v plnej miere plnilo až do doby druhej svetovej vojny. Po skončení vojny došlo k rozdeleniu Europy medzi víťazné mocnosti. Slovensko a okolité krajiny sa ocitli vo sfére vplyvu Sovietskeho Ruska a jeho komunistickej ideológie, ktorá neuznávala súkromné vlastníctvo.

V roku 1948 začína veľký znárodňovací proces v rámci ktorého 4.1.1950 dostal Urbársky spolok výmer od vývalého ONV v Lipt. Hrádku, ktorým sa dáva výpoveď pasienkovému spoločenstvu a správe Urbárskeho spolku s tým, že spoločný hnuteľný a nehnuteľný majetok prechádza do vlastníctva JRD vo Vavrišove. Toto bol koniec Urbárskeho spolku vo Vavrišove na celých 40 rokov. Na pasienkoch hospodárilo JRD podľa vtedajšej štátnej politiky, v lesoch hospodárili Štátne lesy, n.p.

SÚČASNOSŤ :

Diktátorský režim padol v roku 1989, nastali nové časy slobody a podnikania.

V roku 1990 bol prijatý zákon o zrušení užívania pôdy, ktorá bola poštátnená a táto musí byť vrátená pôvodným vlastníkom. Z iniciatívy starších žijúcich členov bývalého Urbárskeho spolku bolo 21.2.1991 zvolané Ustanovujúce valné zhromaždenie bývalých urbárnikov vo Vavrišove.

Následne 8.9.1991 bolo zvolané valné zhromaždenie na ktorom boli zverejnené majetkové podiely bývalých urbárnikov. Súčasne boli rozdané prihlášky do spolku /aktuálnym vlastníkom/.

V roku 1992 sa sformoval nový výbor, ktorý mal krátku existenciu. V roku 1991 vstúpil do platnosti reštitučný zákon č. 229/91 Zb. na základe ktorého bolo treba ihneď konať. Likvidácia Urbárskeho spolku 17.1.1950 bola jednoduchým politickým aktom trvajúcim len niekoľko dní. Po 40-tich rokoch ostalo málo žijúcich pamätníkov pôvodného majetku, ktorý bolo potrebné majetkovo-pozemnoknižne identifikovať a následne rozdeliť na pôvodné čiastky ako žijúcim vlastníkom, tak dedičom, ktorých bolo 137. Vďaka p. Michalovi Kapitáňovi kronikárovi obce, pamätníkovi pôvodného gazdovania ako aj socialistickej likvidácie spolku sa podarilo zohnať potrebnú časť pôvodnej evidencie a máp. Hneď v začiatku začala náročná majetková /úradnícka/ práca, ktorá trvala do roku 2000 a v dielčich nezrovnalostiach až dodnes. Vo februári 2005 nie je ukončený ROEP v k.ú. Vavrišovo. I táto náročná problematika bola dôvodom nestálosti výborov mladého spolku.

Na valnom zhromaždení 3.4.1993 bol zvolený nový výbor, ktorý s obmenami pracuje dodnes. Popri majetkových administratívnych prácach nám boli  v tomto roku odovzdané lesy od užívateľa Štátne lesy TANAP.Začalo sa čiastočne hospodáriť v lesoch. Bolo založené poľovné združenie, zriadená kancelária spolku v budove obecného domu.

1.11.1993 na Valnom zhromaždení bol prejednaný zákon 229/91 a 330/91 Zb.  Bol schválený pôvodný zoznam členov spolku a ich podielov vedených v oktávach čo je 1/165, alebo zlomok 480/79680. Zhromaždenie súhlasilo, aby sa spolok konštituoval ako Urbársky spolok pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou.

27.2.1996 bol Urbársky spolok zaregistrovaný na Obvodnom úrade v Lipt. Hrádku v súlade so zákonom č. 181/1995. Boli schválené stanovy spolku ako aj registrácia výboru a štatutárov spolku. V roku 1994 Štátne lesy TANAP zrušili nájomnú zmluvu pre neefektívnosť a odovzdali nám všetky lesné pozemky k obhospodarovaniu podľa vypracovaného LHP.

Pokiaľ v predvojnovom období sa hospodárilo na majetku spolku svojpomocne a každá rodina bola odkázaná na palivo z lesa a pasenie dobytka sa prevádzalo na Urbárskych pasienkoch, dnes je tomu inak. Socializmus počas 40 rokov zlikvidoval roľníkov a z časti vyľudnil dedinu. Dnes vyše 40 % členov spolku býva mimo obce Vavrišovo. Odkázanosť členov spolku na spolok je zanedbateľná, záujem o vlastníctvo a činnosť spolku je efektívne hospodárenie dodávateľským spôsobom s vytvorením zisku pre vyplácanie finančných podielov. Aj zloženie vlastníkov sa zmenilo.

Urbársky majetok bol rodinný majetok, ktorý patril tomu, ktorý ostal gazdovať doma /nedelil sa medzi súrodencov/. Pokiaľ v roku 1991 bolo pôvodných vlastníkov 137, dnes ich je 244 „vďaka“ urbárskym dedičstvám. Zväčšuje sa administratíva a náklady na správu majetku narastajú, hoci výnos z hospodárskej činnosti sa znižuje.  Spolok sa postupne vysporiadal s majetko-právnym usporiadaním vlastníctva.

K 9.3.2000 bolo priznané a zapísané vlastníctvo členom spolku k 550 ha lesa a 1127 ha pasienok z ktorých má polovica charakter pasienkového lesa.